Hrala som s nimi nezmyselné hry a vozila som ich na chrbte. To bola moja prvá skúsenosť s malými deťmi. Dnes mám škôlku. Medzi týmito dvomi bodmi môjho života bolo štúdium na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a práca vo veľkej nadnárodnej firme. A potom som si uvedomila, že to, čo mám naozaj rada, je práca s deťmi. A tak im už sedem rokov patrí každý môj pracovný deň. V hlave ich nosím stále.
Blíži sa september a teda aj stresujúci okamih pre mnohých rodičov a ich deti – vstup do materskej školy. U nás pripravujeme pre hladký vstup detí do škôlky program, ktorý zabaví a hlavne odpúta pozornosť detí. Ak to nejde, nosíme, hladkáme, mojkáme a sľubujeme, ale iba to čo sa dá splniť. Najmä, že mama príde.
Všetkým, ktorí sa ma pýtajú, čo môžu urobiť pre svoje dieťa, aby vkročilo prvýkrát do škôlky šťastne a veselo, hovorím týchto 10 bodov:
1. Prípravy
Deň pred nástupom do škôlky voľte príjemný, nenáročný program pre dieťa, venujte sa spoločne príprave vecí do škôlky. Do batôžka dieťaťu vložte papučky, vy si do kabelky vložte antiperspirant, možno sa vám zíde.
2. Použite príbeh
Dieťa pripravte na škôlku slovne, inak sa to nedá. Pomôžte si knižkou alebo rozprávkou o škôlke. Deti milujú príbehy.
3. Ráno pred
Ráno sa spolu tešte na novú situáciu, ale neponáhľajte sa. Venujte sa raňajkovaniu, obliekaniu, mobilu nie. Ani ockovia. Buďte k dieťaťu lojálni, vráti sa vám to.
4. Nasledujte
Nasledujte adaptačný plán škôlky, v momente odovzdávania dieťaťa skráťte komunikáciu s personálom. Všetko dôležité už malo byť povedané, ak nie napísané. Ak vás predsa ešte niečo napadne, nechajte si to na neskôr. Teraz je dôležitý komfort vášho dieťaťa.
5. Spievajte a tancujte
Ak zostávate s dieťaťom v škôlke, zapájajte sa, nesúďte, nasledujte program spolu s deťmi. Keď spievajú, spievajte, keď tancujú, tancujte. Hoci spoločné tešenie nie je každému blízke, nehanbite sa, nikto cudzí vás nevidí a učiteľkám to takto uľahčíte. Ocenia to všetci.
6. Nerobte predčasné závery
Ak máte za sebou úspešne prvý deň, tešte sa. Ak dieťa v škôlke zostalo samé, je to veľký úspech. Ak vám volali po čase zo škôlky, že si máte prísť po dieťa pretože plače, choďte, nie ste jediná. Možno vás tam bude viac. Takýchto detí býva viac, ako tých ktoré vojdú do škôlky a od prvého dňa sú ako doma. Nehádže flintu do žita a verte, že zajtra bude lepšie.
7. Ďalší deň
Ďalší deň môže byť ťažší, ale nevzdávajte sa. Deti sú malí ľudia, už vedia, o čo ide. Ak vám tečie pot po chrbte, teraz príde na rad ten antiperspirant, ktorý máte v kabelke. Dajte si ho a myslite na to ako sa budete po čase môcť v kľude naobedovať bez dieťaťa.
8. Použite hračku
Ďalšie dni nasledujte potreby dieťaťa, ale neustupujte. Ak si chce vziať so sebou napríklad hračku, dajte mu na výber, ale nechajte ho vziat si jednu, maximálne dve. Nechoďte však do konfliktu, skôr odpútavajte pozornosť a vykročte smerom ku škôlke. Pomôžte si príbehom ako ide hračka do škôlky.
9. Deti plačú
Nezabúdajte na to, že deti väčšinou plačú v prítomnosti rodiča, je to mágia, ale je to tak. Nevedia ešte slovne pomenovať svoje pocity a plač predsa vyvolá vašu pozornosť. Ja som vybiehala z kancelárie prvých 5 rokov na každé zaplakanie dieťaťa, dnes už viem, že je to spôsob, akým deti komunikujú a nemusí sa im vždy diať príkorie.
10. Ideme dnes do škôlky ?
Ak sa vás dieťa ráno opýta s radosťou: „ideme dnes do škôlky ?“ máte vyhraté a zaslúžite si večer aj s mužom pohár prosecca. Máte doma škôlkára.
A ešte:
Majte pred svojím duševným zrakom výsledok. Myslite na to, že prvé stresujúce dni pominú a vy budete spokojne v práci. Budete sa po práci tešiť na vaše dieťa, s ktorým si budete môcť ešte užiť popoludňajší program. To bude vaša odmena za trpezlivosť. Našou odmenou sú smejúce sa spokojné deti, na ktoré myslíme aj roky potom ako ich vietor odveje. Pozerajúc sa na deti, vždy premýšľam, čo z nich bude. Pred očami mám manažérku Miu, Zuzku s nekonečnou fantáziou, čo sa opýtala učiteľky či má čisté nohavičky, lebo ona má mokré, Tayiba, ktorý za mnou kričí „teta, koák !“ (Bohvie prečo som sa mu spájala práve ja s koláčom). Na toho istého Tayiba, ktorý zo svojej misky ponúka hrozno ostatným, ktorí ho už dávno zjedli. Na Robka, ktorý mi pri radení sa do hada hovorí „Zuza, ty s nami nechoď!“ a ja som sa s rehotom snažila schovať za roh, aby som ustála svoju pedagogickú dôstojnosť. Tieto a iné výroky sú tak pominuteľné, že si ich zapisujeme a radi sa k nim vraciame. Z týchto detí raz voľačo bude a ak sme aspoň mohli aspoň svojou troškou prispieť k ich spokojnosti, urobíme to znova a rady.
