Čo to máš za topánky ?
Pozrela som si video, kde protokolistka hovorí o nás, Slovákoch, ako nie moc taktných. Súhlasím s ňou, hoci si myslím, že vačšina z nás si to neuvedomuje. Neuvedomujeme si, že ak sa dieťaťa spýtame „to čo máš za topánky ?“, vnímavé dieťa začne samo nad nimi rozmýšľať a len ťažko sa sústredí na angličtinu, na ktorú v nich inokedy rado kráča. Alebo ak starší pán čakajúci na svojho potomka pred dverami do Dojo povie inému dieťaťu na chodbe „čo sedíš, čo ťa nohy bolia ?“. Páčia sa mi deti, ktoré v týchto situáciach zareagujú slušne, ale asertívne. Nebolo by to ale vôbec treba, keby sme sa vedeli zdržať tohoto, niekedy hlúpeho, komentovania vzhľadu, telesných prejavov, konania, či schopností.
Frizúra, či čiapka ?
Keď nám prejde hlavou, že tá nóbl pani v kostýmčeku má namiesto fúkanej frizúry takú červenú čiapku, ako sme nosili do škôlky, spomeňme si, kde sme k týmto posmeškom pričuchli, najskôr to bolo doma. Lebo toto sa nám, niektorým, v hlavách deje a je len na nás naučiť sa mlčať, veď sme dospelí. Lenže ak v týchto situáciach nemlčíme, učíme aj deti výsmechu a disrešpektu a to je bludný kruh, ktorý sa raz aj o nás obtrie. Som presvedčená, že vieme byť vľúdni, aj keď nás stále bolí ten podvrtnutý členok a vieme poprosiť aj osemročného chlapca na chodbe o stoličku a mať z toho obojstranný prospech. Jednak sme si pomohli a dieťaťu ukázali, že jeho pomoc je pre niekoho v tom okamihu dôležitá.
Sila bio mrkvy
Sledovala som jednu diskusiu Slovákov žijúcich v zahraničí. Ich dieťa vraj lokálne deti nemajú v škôlke radi. Ponúka sa otázka prečo. A ja si predstavujem ako lokálna mamička krája večer bio mrkvu do polievky a sem tam so svojím synom prehodí slovo na tému ako bolo v škôlke. Presne tak, ako sa usiluje o zdravý vývin svojho dieťaťa a vie ho namotivovať na špenát, presne tak to môže pokašľať otázkou: „a čo, ten nový chlapec, nerobí vám zle ?“
Ono sa to nezdá, ale tieto večerné kuchynské rozhovory sú mienkotvorné.